zviratkaa

Saturday, September 22, 2007

Existujú rôzne druhy buddhizmu?

Buddha odovzdal rady trom hlavným typom ľudí. Tým, ktorí sa chceli vyhnúť utrpeniu, odovzdal informácie o príčine a následku. Tí, ktorí chceli robiť viac pre druhých, dostali informácie o súcite a múdrosti. S ľuďmi, ktorí mali silnú dôveru v buddhovskú podstatu ich samotných i ostatných, sa Buddha podelil o priamy pohľad mysle nazývaný Veľká pečať (tib. čhagčhen, skt. mahámudra). Prvá z týchto úrovní sa nazýva „Malá cesta“ alebo théraváda, druhá „Veľká cesta“ alebo mahájána a tretia „Diamantová cesta“ alebo vadžrajána.

Friday, September 21, 2007

Nakoniec si uvedomujeme skutočnosť, že nemáme inú možnosť, než použiť tieto učenia. Osvietenie je najvyššou radosťou. Nie je nič úplnejšie a viac naplňujúce než tento stav jednoty so všetkými vecami, všetkými časmi, všetkými bytosťami a všetkými smermi. A tiež, ako môžeme byť prospešní ostatným, pokiaľ sme sami zmätení a trpíme?
Ak zvážime tieto štyri faktory, získame základ pre buddhistickú prax a meditáciu. Ak naopak budeme lipnúť na našich bežných hodnotách, nemôžme sa vyhnúť utrpeniu. Keď budeme naďalej uvažovať spôsobom „ja som mojím telom“ alebo „to sú moje veci“, staroba, choroba, smrť a strata budú neobyčajne nepríjemné. Nikto sa nevyhne bolesti, keď bude hovoriť: „Tie veci s tým osvietením sú pre mňa príliš ťažké“, pretože keď sme sa narodili, určite aj zomrieme. V živote nie je vyšší cieľ ako hľadanie hodnôt, ktoré natrvalo prekonajú utrpenie a smrť. Prospech z osvietenia je teda nesmierny, ako pre nás, tak i pre všetky ostatné bytosti.

Wednesday, September 12, 2007

Aké sú základné body buddhizmu?

V buddhizme sú štyri základné myšlienky, ktoré dávajú nášmu životu trvalý zmysel. Prvú vec, ktorú si ceníme, je veľmi vzácna a obdivuhodná príležitosť, že sa môžeme stretnúť s osvietenými náukami, pracovať s nimi a učiť sa z nich. Všetky bytosti chcú nájsť šťastie a vyhnúť sa utrpeniu. I obyčajný mravec lezie veľmi ďaleko, aby sa vyhol zabitiu, a ľudské bytosti by šli hocikde, aby sa cítili dobre. Kontakt s náukami, ktoré nás vedú k trvalému šťastiu, je teda veľmi dôležitý.
Ďalej chápeme, že táto príležitosť nebude trvať večne. Všetko, čo sa narodilo, zase zomrie, všetko, čo je zložené, sa opäť rozpadne a všetko, čo sa objavilo, zase zmizne. Náš čas je obmedzený. Je isté, že náš život skončí, ale nevieme kedy. Takže uvedomenie si toho, že máme teraz túto šancu a naozaj ju chceme využiť, je tiež neobyčajne cenné.
Po tretie si uvedomujeme, že svet je v skutočnosti sieťou príčin a následkov a že naše súčasné činy, slová a myšlienky vytvárajú našu budúcnosť. Či už si to uvedomujeme alebo nie, všetko, čo robíme, hovoríme, alebo si myslíme, zanecháva odtlačky v našom vnútri i vo vonkajšom svete. Tieto odtlačky sa nám neskôr vrátia. Najmä negatívne odtlačky sa v budúcnosti prejavia ako utrpenie alebo nepríjemné situácie, pokiaľ nepoužijeme meditácie, ktoré ich rozpúšťajú.

Labels:

Sunday, September 09, 2007

Ásana

ásana ( sans. - pohodlný)
- jogická pozícia tela, telesná poloha, telesné cvičenie, III. stupe aštangajogy; statická, jogová poloha tela v hathajoge, ktorá venuje pozornos vzťahom medzi polohami tela a duševnými stavmi.
Ásany sú určené predovšetkým na obnovenie toku vitálnej enrgie v organizme cez nádi ( L850;117,230).
Pránajáma
pránajáma ( sans.)
- jogové dýchacie techniky, dýchacie cvičenia, pomocou ktorých ovládame dych, IV. stupeň výcviku v aštangajoge ( L850;232).
Pránajáma je kontrola činnosti mysle stiahnutím zmyslových orgánov dovnútra. To znamená, že myseľ sa kontroluje bez zmyslových orgánov (po ich vylúčení). Kdekoľvek myseľ zablúdi, pokúste sa ovládnuť ju a vrátiť naspäť. Vráť svoju myseľ naspäť, ak na ňu pôsobí príjemná vôňa alebo nepríjemný zápach; pokús sa udržať ju pod vlastnou kontrolou.

Thursday, September 06, 2007

Jama

jama ( sans.)
- psychohygienické poučky o vzťahoch k okolitému svetu, I. stupeň jogového výcviku v aštangajoge ( L850; 231) alebo prvý stupeň jogického školenia podľa Pataňdžaliho systému ( L396;189).
1.1 ahimsá
- znamená nezabíjať a neubližovať živým tvorom skutkom ani myšlienkami (nenásilie)
1.2 satja a šauča
- znamená vonkajšiu aj vnútornú pravdovravnosť (vo vlastnom svedomí);ĺ predpokladá vnútornú aj vonkajšiu čistotu
1.3 brahmačarja
- znamená pohlavnú zdržanlivosť, cieľom ktorej je uchovanie energie.ĺ Táto energia sa potom má sublimovať na vyššiu úroveň (na jemnejšiuĺ energiu). Nenásilná b. sa získava samovoľne, určitými technikami z hatha-jogy alebo voľne, určiť z krijá-jogy
1.4 dajá
- je nepredstieraný súcit, láskavé činy a myšlienky
1.5 árdžava
- znamená zachovávať si v každej situácii vyrovnanú myseľ, získaťĺ schopnosť neosobne posudzovať život, upevnenie trpezlivosti aĺ schopnosť znášať rôznorodosť životných názorov, strát a pod., upevnenieĺsebaovládania, priamosti a poctivosti
1.6 mitáhára
- je striedmosť v jedle aj pití, t. j. neprejedať sa, aby časť žalúdka ostala voľná
1.7 astéja a parigraha (aparigraha)
- znamená nedotýkať sa cudzieho majetku, nič si neprivlastňovať násilímĺ a dary prijímať iba v najnevyhnutnejších prípadoch

Monday, September 03, 2007

Aštangajoga

aštangajoga (sans.)
- osem stupňov výcviku v joge podľa Pataňdžaliho.
Osemstupňová cesta výcviku pozostáva z týchto stupňov:
I. stupeň: Psychohygienické poučky o správaní k okolitému svetu ( jama). II. stupeň: Poučky o zložkách sebavýchovy ( nijama).
III. stupeň: Telesné cvičenie, statické polohy ( ásana).
IV. stupeň: Dychové cvičenia ( pránajáma).
V. stupeň: Odtiahnutie mysle od rušivých vplyvov, ktoré pôsobia na
telesné zmysly ( pratjahára).
VI. stupeň: Cvičenie sústredenosti, koncentrácie ( dhárana).
VII. stupeň: Cvičenie prehĺbenej sústredenosti, meditácia ( dhjána) - ničím nerušený tok obsahu vedomia.
VIII. stupeň: Stav číreho vedomia, kontemplácia ( samádhi).
Cieľom telesných techník jogy je správne usmernenie energií ( prán), aby prechádzali v určitom rytme hlavnými kanálmi ( nádí) jemného organizmu, a tým vybudili úžasnú hadiu enegiu kundaliní, zvinutú v bazálnom centre ( čakra zvanom muladhára, a nechali ju vystúpiť cez ostatné čakry až do "lotosu s tysícmi okvetnými lístakami" (sahasrára) na vrchole lebky ( L392;173 L850;12,230 L577;84).

Sunday, September 02, 2007

To, čoho sa treba zbaviť, aby bol človek oslobodený, je pätoro poškvrnení (vplyv budhizmu): nevedenie, vedomie ja, žiadostivosť, nenávisť, túžba po živote. Pokiaľ tu sú tieto poškvrnenia (kléšah), potiaľ môžu skutky stále niesť svoje plody. Keď sú odstránené - rozpustí sa čitta(m) v prakrti a viac nevzíde: je dosiahnuté oslobodenie. Cestou k tomu je joga, tzv. osemčlenná ( aštangajoga) ( L61;51-54).
Z teoretického i praktického aspektu je joga totožná so samkhjou; odlišujú sa iba v dvoch bodoch:
1. joga je teistická v požiadavke existencie pána (íšvara), zatiaľ čo samkhja ateistická.
2. k oslobodeniu nestačí len metafyzické poznanie.