Stretnutie s medveďom :

Každá situácia je iná, preto sa nedajú zadefinovať 100% návody čo robiť, keď stretneme medveďa. Jedná sa iba o základné pravidlá, ktoré nám zvýšia šancu na správne reagovanie v danej situácii.

Medveď dokáže úderom tlapy zabiť dospelý hovädzí dobytok, bez problémov strhne srnu, diviaka aj jeleňa, rozláme 5 cm hrubú dosku, pribité dosky 150 milimetrovými klincami vyťahuje bez problémov, armatúru "trhá" akoby bola z drôtiku…, dosiahne rýchlosť cez 60km/h, je dobrý plavec a lezec, preto nenahovárajme si, že práve nás medveď ušanuje. Tento klam nás môže stáť život! Aj keď starí horár vám povie, že medveď človeka zabiť nechce ... ale zranenia ľudí po útokoch medveďa boli už veľakrát veľmi, veľmi vážne.
Skutočný outdoorák dbá na prevenciu, a to nie iba pri medveďoch, ale vždy a všade, pretože vie že opatrnosti nikdy nie je dosť!

Základné pravidlo je nepodľahnúť panike. Bude sa to niekomu možno zdať ako nemožné, keď človek bude mať kúsok od seba medveďa, ale je to tak! Medvede majú lepší zrak ako my, ale nehybné predmety sú schopné rozoznávať iba na menšiu vzdialenosť. Čo z toho vyplýva? To, že my môžeme zbadať medveďa, ale on nás nemusí registrovať, keď napríklad ideme oproti vetru a potichu. Ak by sme sa bezhlavo rozbehli, medveď by nás mohol veľmi rýchlo zaregistrovať. Ak zachováme kľud, tak sa dokážeme pomaličky a potichu ( medveď veľmi dobre počuje ) vrátiť späť, odkiaľ sme prišli. Preto pri stretnutí s medveďom vždy okamžite zastaneme a budeme stáť absolútne bez pohnutia!!! Zastaneme a uvidíme reakciu medveďa, buď nás neregistruje, alebo áno.

Táborisko umiestňujeme mimo vodných zdrojov, t.j. mimo potokov, ktoré medvede pravidelne navštevujú, resp. kvôli hukotu vody nás medveď nebude počuť. K vodným zdrojom vedú lesné chodníčky, resp. lesné chodníčky môžeme vidieť aj na iných miestach, takýmto miestam sa vyhýbame taktiež. Taktiež tábor nebudujeme v blízkosti väčších zdrojov medvedej potravy ( medvedia potrava : žalude, bukvice, ovos, maliny, čučoriedky, jahody, brusnice, šípky, hríby, zdochliny, ovocie z horských záhradách a v blízkosti ciest a pod. ). Taktiež netáborime v blízkosti salašov. Ak je v blízkosti nejaká zdochlina - uhynuté zviera, tábor postavíme v dostatočnej vzdialenosti od daného miesta.
• na miestach s viditeľnosťou na malú vzdialenosť ( hubárčenie, túlanie sa lesom ) je potrebné robiť väčší hluk, nakoľko môžeme sa dostať do bezprostrednej blízkosti od medveďa ( cez deň je medveď v húštinách, kde spí a "relaxuje" ), resp. ak ideme oproti vetru. V takýchto situáciach je potrebné byť ostražitý, pôjdeme pomalšie a neustále sledujeme okolie
• písal som, že do stanu nepatria prenikavo voňajúce veci, taktiež nepatria "na nás", t.j. "voníme" potom a nie voňavkou a pod.
• neposlušných psíkov musíme mať na vodítku
• ak nájdeme medvedí brloh, nevchádzame do neho a nehádžeme do neho ani kamene, resp. iné predmety. Čo najskôr sa vzdialime a bez kriku!

Varíme dostatočne ďaleko od tábora, aspoň 100 metrov ( pre tých, ktorým sa to zdá veľa, tak minimálne 50 metrov, ale táto vzdialenosť už predstavuje veľké riziko, že prilákaný medveď vônou zablúdi aj do tábora ) a hlavne po vetre, aby sme neohrozili tábor. Tábor a zvolené miesto na varenie by mali byť navzájom viditeľné a nemali by byť v blízkosti hustejšieho porastu, resp. v hustejšom poraste, kde je menšia viditeľnosť, pretože neskôr zaregistrujeme blížiaceho sa medveďa.

Oblečenie nahriaznuté pachom z "kotlíka" nenechávame v tábore ( v stane ), resp. v takomto oblečení nejdeme ani na túru.

V stane nesmieme mať ani zubnú pastu, mydlo, parfémy a iné prenikavo voňajúce veci, ktoré by mohli prilákať medveďa až priamo do stanu, o jedle v stane ani nehovoriac. Medveď zacíti aj neumytý riad, resp. oblečenie, v ktorom sme varili. Medveď má výborný čuch a človeka po vetre a v rovinatom teréne zavetrí aj na 5 kilometrovú vzdialenosť. Ale pozor, zavetriť človeka je jedna vec a vyhnúť sa mu je druhá vec, nezabúdajme že medvede vo všeobecnosti strácajú plachosť!

Poznámka :
V stane máme varič v pohotovostnej polohe ( ak ho máme ), t.j. ak by sme zaregistrovali medveďa v blízkosti stanu ( napr. v noci ), okamžite zapálime varič, medveď sa bojí ohňa. V prípade útoku, resp. zvedavosti macka, varič pustíme na plno a držíme ho pred sebou v smere medveďa! Ak sme v lokalite s veľkou pravdepodobnosťou stretnutia sa s medveďom, doporučujem po celú noc udržiavať táborový oheň ( pozor na požiar, resp. na vzplanutie vecí v tábore - napr. nespíme blízko ohňa a pod. ).

• ak kempujeme, tak jedlo máme uskladnené v aute.
Ak sme klasickí outdooráci, tak jedlo si môžeme uskladniť :
• aspoň 200 metrov od nášho tábora,
• na skalnú stenu : dĺžka tela medveďa je 1,7 až 2,2 metra ( medveď postavený na zadných labách je ešte väčší - vyšší! ), preto jedlo ukladáme dostatočne vysoko,
• pod skalu, do skalnej štrbiny : diera užšia ako 20 cm a hlbšia ako 120 cm je pre macka nedosiahnuteľná,
• medzi dva stromy, ktoré sú od seba vzdialené aspoň 6 metrov. Jedlo umiestnime ( zavesíme ) minimálne do výšky 4 metre a presne medzi stromy,
Medvede sú šikovné, vedia rozviazať jednoduchšie uzly, resp. vedia ťahať za lano, "otvárať" konzervy, preto jedlo musíme zabezpečiť tak, aby sa takýmto spôsobom medveď nemohol k nemu dostať.
• jedlo umiestňujeme na viacerých bezpečných miestach,
• jedlo balíme tak, aby sme medveďa zbytočne neprilákali "dráždením" jeho čuchu.